Spomedzi šiestich sprístupnených jaskýň svetového dedičstva UNESCO v Košickom kraji je Krásnohorská jaskyňa (domáci ju volajú Buzgó) výnimočná. Jej jedinečnosť spočíva v tom, že pohyb v nej je spojený s dávkou adrenalínu i športovej aktivity. Zabudnite na vybetónované chodníky a koncerty v podzemných sieňach, tu vládne duch objaviteľského entuziazmu! Jaskyňa je síce prístupná verejnosti, ale vstup je povolený len v sprievode skúsených vodcov a v jaskyniarskom výstroji – hrubom overale a prilbe s baterkou – a s pevnou obuvou.
Superkvapeľ z Guinessovej knihy
Jaskyňa sa nachádza, ako napovedá jej názov, blízko hradu Krásna Hôrka, na okraji susednej obce Krásnohorská Dlhá lúka. Zavŕtava sa do severného úpätia Silickej planiny, ktorá je súčasťou Národného parku Slovenský kras. Pôvod jaskyne je tektonický, je to vlastne škára medzi dvoma veľkými kamennými platňami s celkovou dĺžkou 1 355 metrov (uvádza sa aj dĺžka jaskynného systému 1556 m). Vápencová kvapľová výzdoba je len na pár úsekoch. 450 metrov od vstupu sa potom nachádza hlavný poklad jaskyne – 34 metrov vysoký vápencový megastalagnát, ktorý sa istý čas po objavení jaskyne (1964) rátal za najväčší na svete – kým dakde neobjavili nejaké ešte väčšie. Stále je však najväčší v strednej Európe, väčší konkurent je až na Sicílii. Žiaľ, nikto mu nevymyslel zvučnejší názov ako „Kvapeľ rožňavských jaskyniarov“, ako sa oficiálne volá.
Len nepadnúť do vody
V Krásnohorskej jaskyni/Buzgó sa teplota pohybuje okolo 9°C a relatívna vlhkosť je 98 %; pre bežného turistu toto prostredie nepredstavuje nijakú záťaž. Vchod do jaskyne je cez vyrazenú štôlňu v nadmorskej výške 316 metrov, vedľa vyvieračky Buzgó, ktorá odvádza podzemnú riečku tečúcu v jaskyni. Podzemný chodník vedie sčasti po skalnatom podloží, sčasti po drevených kladách nad vodou. Na niektorých miestach sa zužuje medzi skalami až tak, že pre obéznejšie osoby je nepriechodný. Jeden úsek nad vodnou hladinou sa prekonáva rúčkovaním a posúvaním po dvoch kovových lanách.
(Foto: Košice región turizmus/Miroslav Vacula)
Na pár miestach sa škára rozširuje do jaskynných dómov; jej najväčšia výška dosahuje 45 metrov. Spomínaný megakvapeľ sa nachádza v tzv. Sieni obrov, ktorá je najvzdialenejšou sprístupnenou časťou jaskyne. Na dne siene sú pozostatky ďalších, podobne veľkých, no zrútených kvapľových útvarov.
Viac informácií o Krásnohorskej jaskyni a ďalších jaskyniach v Košickom samosprávnom kraji patriacich do svetového dedičstva UNESCO nájdete na stránke: http://kosiceregion.com/sk/sluzby/jaskyne-unesco.
JF/KR
