5 vecí, ktoré dusia slovenský priemysel

Autor JF jún 2017 -

Napriek všetkým esetom a IT valleyom, Slovensko je stále priemyselný štát. Priemysel vytvára 20 % HDP a 33 % pridanej hodnoty. Pozrite sa, v čom mu politici neuľahčujú život.

Každé šieste pracovné miesto je generované automobilovým a strojárskym priemyslom, podiel spracovateľského priemyslu na zamestnanosti je až 22 %. Navyše, podiel priemyslu na tvorbe pridanej hodnoty dosahuje 33 %. Tieto štatistické čísla na jednej strane vyznievajú pozitívne (svedčia o tzv. reálnej ekonomike), na druhej strane však môžu znamenať hrozbu. Ak sa má zachovať konkurencieschopnosť slovenského priemyslu a posilniť jeho napredovanie, treba rýchlo riešiť konkrétne problémy.

1. Trh práce a kvalifikácií

Kvalifikovaná pracovná sila je často skloňovaná téma. V rokoch 2017 až 2020 bude slovenský priemysel potrebovať 45 500 zamestnancov, ale súčasné školy nevychovávajú dosť študentov pre prax. Asi 64 % stredoškolských a 53 % VŠ absolventov nepracuje v odbore, ktorý vyštudovali. Prieskum spoločnosti Trexima ukázal, že na trh práce prichádza každoročne o 5 000 až 10 000 stredoškolských absolventov menej, ako by tento trh potreboval. Zároveň vysoké školy produkujú o ten istý počet absolventov viac oproti potrebám.

Odvetvové zamestnávateľské združenia navrhujú riešenia. „Vo vybraných študijných odboroch navrhujeme, aby študenti mohli po 4 rokoch školy a jednom semestri praxe skončiť ako profesijní bakalári,“ hovorí prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Juraj Sinay. „Vhodné by bolo aj 5-ročné kontinuálne štúdium s jedným až dvomi semestrami praxe. Bežnou praxou by malo byť aj univerzitné duálne vzdelávanie, kde by študenti strávili časť štúdia v škole a časť v podniku,“ dopĺňa.

2. (Ne)podpora výskumu

Podľa Asociácie priemyselných zväzov (APZ), podpora priemyselného výskumu je podmienkou konkurencieschopnosti každej ekonomiky. „Skúsenosti krajín OECD ukazujú, že ak sa štátna podpora výskumu priblíži 1 % HDP, dochádza k synergickému efektu zapojenia súkromných investícií do výskumu. Súkromné investície prichádzajú vtedy, ak sú k dispozícii obvyklé štátne mechanizmy podpory a ak sú pripravení kvalifikovaní ľudia,“ povedal prezident APZ Alexej Beljajev.

„Slovensko v podpore výskumu zaostáva o najmenej 10 rokov za okolitými krajinami,“ upozornil Ivan Dubovan, viceprezident Slovenskej elektromechanickej asociácie. Aktuálne navrhovaná sadzba tzv. superdopočtu vo výške 100 % je podľa neho krokom k motivácii podnikov, aby sa viac uchádzali o túto podporu, ktorej vybavovanie je zaťažené byrokraciou. K oprávneným nákladom na odpočet treba podľa I. Dubovana pridať ďalšie tituly – konkrétne využitie softvéru a testovanie výrobkov.

3. Podnikateľské a právne prostredie

Slovenská republika je dlhodobo na konci rebríčka v oblasti vymáhania pohľadávok a v dĺžke trvaní súdnych konaní. Podľa prieskumu Európskej komisie je na Slovensku priemerná dĺžka súdnych konaní takmer 600 dní – pre porovnanie, v ČR je to pod 200 dňami. „V elektrotechnickom priemysle je situácia tak vážna, že sú ohrozené stovky podnikov a tisícky pracovných miest,“ varuje prezident Zväzu elektrotechnického priemyslu SR Vladimír Ondrovič. „Spoločnosti v elektrotechnickom, strojárskom a stavebnom priemysle si v posledných rokoch uplatnili každoročne priemerne miliardu eur v účtovných opravných položkách z dôvodu neuhradených faktúr,“ upozornil, pričom náznaky z konverzácie ukazujú najmä na kauzu Váhostav. „Je potrebné riešiť problém zneužívania konkurzných a reštrukturalizačných konaní, ako aj rozšírený trend neplatenia faktúr či úmyselných a riadených krachov spoločností na úkor ich veriteľov a subdodávateľov,“ vyzýva V. Ondrovič.

4. Kvalita legislatívy a jej tvorby

Slovenský priemysel, rovnako ako celá spoločnosť, potrebuje transparentný a predvídateľný legislatívny proces, upozorňuje Asociácia priemyselných zväzov a pripája výzvu:

Žiadame:

● dôsledne dodržiavať riadne lehoty pripomienkovania legislatívy,

● vylúčiť prijímanie nepriamych noviel,

● neprijímať legislatívu nad rámec povinnej časti legislatívy EÚ (v snahe zabrániť rastu administratívy).

5. Ceny energie a predpisy pre životné prostredie

Priemyselné podniky sa cítia byť málo zapojené do tvorby predpisov, ktoré majú dosah na ich fungovanie. Žiadajú od štátu také nastavenie parametrov v legislatíve, aby na Slovensku boli napríklad primerané náklady na výrobu a distribúciu energií
– najmä v porovnaní so susednými krajinami. Podobné požiadavky sa týkajú aj odpadovej a surovinovej politiky.

JF