Desať rokov po kríze banky stále čelia nízkej dôvere

Autor Althea Spinozzi september 2017 -

Prejavuje sa to tým, že investori požadujú väčšie percentuálne výnosy za obligácie bánk ako za korporátne dlhopisy. Podliezajú ich aj americké štátne dlhopisy.

Nové pravidlá, prijaté pre finančný sektor po kríze z rokov 2007-2008, zefektívnili bankovníctvo. Banky sú systematicky preverované, stali sa silnejšími a prešli tzv. stres testami. Odstránené boli také nezdravé veci, ako bonusy vyplácané bankovým maklérom za prevzatie rizikových aktív. Napriek tomu zostáva otázka, či je finančný trh dostatočne pevný alebo či finančné inštitúcie, ktorým chceme dôverovať, môžu opäť zlyhať. V tejto debate dnes figuruje aj americký prezident Donald Trump, ktorý chce presadiť novú dereguláciu finančného trhu, a to v smere posilnenia investičných možnosti veriteľov bánk. Šéfka Fedu Janet Yellenová si však myslí, že by to urobilo bankové operácie viac zraniteľnými a ohrozilo odolnosť finančného systému. O tom všetkom sa môžete dočítať v anylytickom článku Althey Spinozzi zo Saxo Bank, ktorý uvádzame v plnom znení.

10 rokov po kríze – je bankový sektor bezpečnejší?

Realitou je, že bankovníctvo sa od veľkej recesie veľmi zmenilo. Regulačné orgány preskúmali mnohé aspekty tohto odvetvia s cieľom vytvoriť pravidlá, ktoré by spravili finančný trh odolnejším voči volatilite a stresovým situáciám. Boli zavedené vyššie kapitálové požiadavky, ktoré zabezpečili, že banky si nenahromadia prebytok špekulatívnych aktív a nestanú sa tak insolventné. Zvýšili sa aj požiadavky na likviditu bánk, boli zavedené pravidelné stres-testy, ktoré majú zabezpečiť, že banky by aj v prípade novej krízy mali mať dostatok rezerv.

S výsledkami však nemôžeme byť úplne spokojní. Objavili sa totiž nové škandály, ako napríklad manipulácia s kľúčovou medzibankovou úrokovou sadzbou Libor v roku 2012. Regulátori sa preto pozreli hlbšie do riadenia bánk a zaviedli ďalšie obmedzenia týkajúce sa platov a bonusov bankárov. Cieľom regulácie bolo, aby bankári nedostávali žiaden finančný bonus pri nakúpení rizikových aktív, čo by malo priniesť ďalšie odzdravenie finančné prostredie.

Teraz žijeme vo svete, v ktorom sú banky zdravšie a lepšie regulované, ako kedykoľvek predtým. Avšak aj napriek tomu sú spready na finančnom trhu väčšie ako pred finančnou krízou. Prečo teda niektorí investori váhajú vložiť do tohto sektora svoje peniaze?

Pre lepšie pochopenie vysvetlím, ako rozmýšľajú investori. Tí, pri stanovovaní potenciálu výnosov na trhu s dlhopismi finančných spoločností, porovnávajú tieto výnosy s tými, ktoré sú na trhu korporátnych dlhopisov. Nižšie uvedený graf zobrazuje 10-ročné výnosy amerických a európskych finančných dlhopisov a priemerný 10-ročný výnos korporátnych dlhopisov. Z grafu je jasné, že výnosy vo finančnom sektore v EU aj v USA boli v minulom roku vyššie, ako výnosy v celom korporátnom sektore.

graf banky rsz obrazky 1

Aj známe a uznávané mená vo finančnom sektore, ako napríklad JP Morgan, Barclays a Unicredit, sú nútené platiť investorom vyššie výnosy ako platia štáty. Napríklad ak vezmeme do úvahy senior nezabezpečené emisie týchto bánk v amerických dolároch, môžeme vidieť, že desaťročný výnos Citi banky s maturitou v roku 2028 je na úrovni 3,887 percenta a štátne dlhopisy pritom majú výnos len 3,5 percenta. Barclays s maturitou v roku 2026 platí až štyri percentá a za pokladničné poukážky to je len 3,8 percenta. Unicredit dosahuje výnos až 4,625 percenta a pokladničné poukážky len 3,9 percenta.

Podozrenie trvá

Všetky vyššie uvedené prepočty sa týkali, samozrejme, dlhopisov, ktoré sú hodnotené ako vhodné investície, a teda sú ďaleko od neplnenia záväzkov. Investori sa však stále pozerajú na finančný sektor s podozrením a radšej by svoje peniaze vložili do kvalitnej korporácie v spotrebiteľskom sektore.

Dôvod, prečo sú spready vo finančnom sektore vyššie ako pri vládnych dlhopisoch, je aj ten, že aj keď pre banky boli zavedené prísnejšie predpisy a požiadavky, mnoho z nich stále musí dokazovať svoju stabilitu. V Európe sa mnohé banky na periférii stále trápia so zlými úverovými knihami a veľká časť ich zisku smeruje na odpísanie zlého dlhu. Najviac postihnuté krajiny sú Taliansko, Španielsko a Portugalsko, kde mnoho malých bánk stále trápi bremeno zlyhaných úverov.

Avšak musíme uznať, že v týchto krajinách je stále možné nájsť stabilné banky, ako Banco Santander, Banco Bilbao Vizcaya Argentaria (BBVA) a Intesa Sanpaolo, ktoré by mohli diverzifikovať vaše portfólio a vytvárať zaujímavé výnosy.

Mnohé banky sa navyše vo veľkej miere spoliehajú na medzibankové financovanie, ktoré im umožňuje pokračovať v ich úverových aktivitách. Medzibankové pôžičky sú pre banku príležitosťou, keď je výnosová krivka normálna. Avšak hneď ako sa ich výnosová krivka obráti alebo sploští, medzibankové pôžičky sa môžu stať problémom, pretože rozdiel medzi vkladmi a výnosmi dlhopisov bude menší a menší.

Hrozba deregulácie

Americký prezident Donald Trump je presvedčený, že sa mu podarí uskutočniť dereguláciu finančného trhu. Trumpom navrhované zmeny umožnia najväčším veriteľom prevziať viac vkladov a presunúť veľkú časť svojich investícií do štátnych pokladničných fondov s vyššou výnosnosťou, čím by vytvárali menšie dlhy. Podľa Trumpovho plánu by banky nemuseli financovať svoje operácie s veľkým kapitálom, čím by sa ale finančný sektor stal zraniteľným, ako tomu bolo pred rokom 2008. V nedávnom prejave z 25. augusta však šéfka FEDu Janet Yellenová varovala pred dereguláciou, pretože by ohrozila odolnosť finančného systému.

Trumpova deregulačná politika však môže, naopak, pre väčšie americké banky predstavovať príležitosť, pretože by tak mohli voľnejšie rozhodovať o prideľovaní kapitálu. Ale z dlhodobého hľadiska to môže spôsobiť nerovnováhu, ktorá zvýši volatilitu vo finančnom sektore alebo až v celej ekonomike.

Stručne povedané, finančný sektor sa stal za posledných desať rokov, vďaka prijatým nariadeniam, oveľa stabilnejším a aj keď výnosy vo finančnom sektore sú širšie, existuje väčšia kontrola nad zdravím finančných inštitúcií. Zo slov D. Trumpa o deregulácii môžu profitovať hlavne americké banky. Investori by však mali posúdiť, ktorá investičná stratégia najlepšie vyhovuje ich potrebám.

Stabilné neamerické banky

Dlhodobo konzervatívni investori, ktorí nie sú Trumpovým sľubom nadšení, sa môžu zaujímať o stabilné spoločnosti mimo územia USA. Kanadské, severské a austrálske banky profitujú z dobrých úverových kníh, aj keď sa až priveľmi spoliehajú na medzibankové financovanie. Napríklad výnos nezabezpečeného dlhu, ktorý je hodnotený ratingom AA- (podľa spoločnosti S&P) so splatnosťou v roku 2020 ponúka výnos jedného percenta, čo je 50 bázických bodov nad štátnymi pokladničnými poukážkami.

Althea Spinozzi/MŠ

Partneri

egoodwillmarketingovowustenrotSOPK