(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-31358206-1', 'auto'); ga('set', 'anonymizeIp', true); ga('send', 'pageview');
Vytlačiť túto stránku

Jean-Marc Barr z Magickej hlbočiny otvorí festival v Bratislave

Autor JF/MB október 2017 -
Jean-Marc Barr a Jean Reno v Magickej hlbočine Jean-Marc Barr a Jean Reno v Magickej hlbočine Gaumond

Neprekonateľný freedivingový potápač a priateľ delfínov – táto postava z Bessonovho filmu mu prischla, ale francúzsky herec a režisér má na konte viac zaujímavých výkonov.

Na 19. ročník Medzinárodného filmového festivalu získali organizátori výraznú európsku hereckú aj režisérsku osobnosť. Jean-Marc Barr otvorí festival 9. novembra, keď si tiež prevezme Cenu MFF Bratislava za umeleckú výnimočnosť vo svetovej kinematografii a uvedie projekciu nového filmu Zrno. V tomto náročnom scifi-sociálno-filozoficko-dystopickom filme tureckého režiséra Semiha Kaplanoğlu hrá, samozrejme, v hlavnej úlohe. Zároveň otvorí výber filmov zo svojej tvorby v sekcii Pocta a naplánovaný je aj jeho masterclass počas festivalu. Bude tiež pôsobiť ako člen poroty hlavnej súťaže hraných filmov.

Hlbočina: impulz v kariére

Barrovu bohatú hereckú kariéru odštartovali menšie roly v britských historických filmoch Kráľ David (King David, 1985) a Nádej a sláva (Hope and Glory, 1987). Celosvetové uznanie mu však priniesla práve až hlavná úloha v kultovej Magickej hlbočine (The Big Blue, Le grand bleu, 1988) Luca Bessona, za ktorú získal nomináciu na Cézara. Stvárnil romantickú postavu freedivera Jacquesa Mayola, oddaného jedinej láske – moru; jeho rovnocenným partnerom v tejto snímke bol Jean Reno.

Trierove a iné filmy

Ďalším medzníkom Barrovej filmografie je jeho prvá spolupráca s Larsom von Trierom na štylizovanom podobenstve Európa (Europa, 1991), v ktorom potvrdil svoj status kontinentálnej hviezdy. Následne sa ako herec podieľal na väčšine nasledujúcich Trierových filmov. Zahral si vedľajšie, ale významné roly vo filmoch Prelomiť vlny (Breaking the Waves, 1996), Tanečnica v tme (Dancer in the Dark, 2000), Dogville (2004), Manderlay (2005), Kto je tu riaditeľ? (The Boss of It All, Direktøren for det hele, 2006) a Nymfomanka (Nymphomaniac, 2013).

Možnosť vidieť ďalšiu pozoruhodnú Barrovu hereckú kreáciu v jeho najnovšom filme Zrno (Bugday, 2017) budú mať návštevníci bratislavského festivalu ako prví na Slovensku. Čiernobiely meditatívny film viacerí recenzenti prirovnali k Tarkovského Stalkerovi. V tomto roku Jean-Marc Barr „rozohral“ svoje herecké majstrovstvo aj na Slovensku, kde v máji a júni nakrúcal majoritne slovenský koprodukčný film Pivnica pod taktovkou ruského režiséra Igora Vološina.

Režisér radikálne otvorených filmov

Pod vplyvom Larsa von Triera sa rozvíjala aj Barrova režisérska kariéra. Spoločne so scenáristom a spolurežisérom väčšiny jeho filmov Pascalom Arnoldom vytvoril trilógiu o slobode ovplyvnenú radikálnym štýlom hnutia Dogma´95. Patria do nej snímky Milenci (Lovers, 1999), To je moje telo (Too Much Flesh, 2000) a Blažené bytosti (Being Light, 2001). Sú často provokujúce a nevyhýbajú sa ani brutálnym a sexuálne explicitným scénam.

V podobnom duchu sa nesú aj ďalšie filmy One Two Another (Chacun sa nuit, 2006), American Translation (2011) a Sexuálne kroniky francúzskej rodiny (Chroniques sexuelles d'une famille d'aujourd'hui, 2012). J.-M. Barr navštívil MFF Bratislava v roku 2012 pri príležitosti uvedenia tohto filmu a zároveň aj filmu Praktický sprievodca Belehradom so spevom a plačom (Praktični vodič kroz Beograd sa pevanjem i plakanjem, 2011).

JF/MB