O vode a odpade

O pálčivej problematike vzniku odpadu, nakladania s ním, ako i o jeho súvise s našimi vodnými tokmi a nádržami sme hovorili s Vladimírom Mosným, odborníkom na vodné hospodárstvo.

♣ Asi všetci vieme, kde vzniká odpad. Čo o tom hovorí naša legislatíva?
V zmysle zákona je producentom všetkého odpadu na Slovensku občan. Ale ten vždy patrí do nejakej obce. A samospráva, v zmysle zákona, berie od občana poplatky za odpad. To znamená, že aj zodpovedá za jeho likvidáciu. Keď sa odpad nachádza niekde mimo obce, signalizuje to, že samospráva si neplní svoje povinnosti tak, ako by mala. Buď nevytvorí podmienky na odkladanie odpadu na vyhradené miesto, alebo nezabezpečí triedenie. V takých prípadoch, samozrejme, občania hľadajú východisko v tom, že odpad vyhadzujú niekde von.

♣ V mnohých obciach existujú zberné dvory aj špeciálne kontajnery. Nejde teda o individuálnu zodpovednosť? O pocit, že odpad treba napr. triediť?
Nie je to celkom tak. Občan nemusí nič pociťovať. Samospráva ho má usmerniť, aby dobrovoľne triedil. Nie povinne, to mu zákon neukladá. U nás si obce často myslia, že ak občanovi dajú rôzne kontajnery, bude triediť. Ale – ide o jeho dobrú vôľu, nemusí to robiť.

♣ Takže ide o dostatočnú motiváciu občana zo strany samospráv…?
Veľmi správne. Samospráva musí vymyslieť, ako motivovať ľudí. Keď od občanov vyberá poplatok za odpad, môže napr. povedať: keď budete triediť, niečo z tej sumy vám odpustíme – a ľudia budú veľmi radi dobrovoľne triediť. Prečo by netriedili?

♣ Ale akým spôsobom tlačiť na samosprávu, aby vyčlenila niekoho, kto bude kompetentný a zodpovedný aj za tú motiváciu? Aby občania mali aktívnu pohnútku triediť?
Ale občania nikdy nebudú aktívni, pokiaľ nebudú vedieť, čo z toho budú mať. Prečo by to robili? Povedzme si – kto sú oprávnené osoby pri likvidácii odpadov? Občania? Nie! Istý okruh podnikov a najmä samosprávy. Ony majú ten kľúč v rukách, pretože sú oprávnené čerpať na to eurofondy. A keď to spravia, majú zdroje, aby vyzbierali všetok komunálny odpad – aj ten „čierny“. Majú aj dosť prostriedkov na triedenie odpadu, takže by to nemali hádzať na občanov. A majú aj na to, aby ten roztriedený odpad vedeli speňažiť.

♣ Dobre. Samosprávy majú prostriedky, aby si to dokázali zastrešiť ako kompletný proces. No zdá sa, že občania stále nie sú dostatočne informovaní ani motivovaní. Nechýba v reťazci ešte nejaký článok?
Nechýba. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) urobilo obrovský krok vpred tým, že alokovalo prostriedky z eurofondov na likvidáciu odpadov. Sú dohodnuté s Bruselom a sú naozaj veľké. Dosť nielen na likvidáciu aktuálneho odpadu, ale aj všetkých čiernych skládok. Avšak ministerstvo nastavilo kľúč tak, že o tie prostriedky nemajú právo žiadať občania, ani neziskovky, ale samosprávy áno. To, že nie sú aktívne a že tieto možnosti nevyužívajú, to je ich problém.

♣ Vráťme sa k individuálnej zodpovednosti občana. Mal by cítiť, že ak nezačne od seba, napr. s triedením, tak nedôjde ani k adekvátnemu spracovaniu – lebo všetko bude len zmesovým odpadom...
Žiadne pocity – keď s nimi začneme, o tom, čo kto chce, tak sme v chaose. Tu platí právo. Občan je povinný zo zákona platiť za odpad. Platí. Iné už nie je povinný robiť. Povinná je samospráva – likvidovať odpad a niesť zaň zodpovednosť vo svojom katastri. Práve samosprávy majú (už tri roky) možnosť požiadať o európske peniaze. Akurát obce si doplatia päť percent – a dokážu vyčistiť všetko. Ale keď to nechcú robiť, je to ich problém. V každom prípade sú zodpovedné, napr. aj za to, že tie tri roky nevyužili na vyčistenie krajiny od čiernych skládok. Tak sa pýtam: kde sú kontrolné orgány? Ako to, že niektorí starostovia už dávno nedostali pokuty? Také, ktoré by boli pre nich likvidačné. Čo by, samozrejme, prebudilo ostatných. Veď Slovensko je celé zahádzané odpadom. Idete do Tatier? Plastové fľaše! Idete na vodu? Olejové škvrny! V nádržiach blízko urbanizovaných území máte v lete coli baktérie. Kde je Inšpekcia životného prostredia (IŽP)?

♣ Nechýba efektívny systém kontroly?
Kontrolný mechanizmus tu máme, no je nečinný. Poviem príklad: od Zvolena smerom po Budču je Hron plný odpadov, fliaš, handier. Prečo IŽP nezvolá starostov a neupozorní ich: keď si to nevyčistíte, dostanete pokutu? Začali by sa hýbať. Ale keď im nikto nič nepovie, tak sa nič nepohne. Žiaľ, to je náš základný problém – nečinnosť orgánov, ktoré majú konať.
Každý občan SR má z ústavy právo na zdravé životné prostredie a tiež o tom hovoria konkrétne články zákona o ochrane prírody. Predsa plasty nepatria do vody! Kto je za to zodpovedný? To je veľmi jednoduché: všetky obce na povodí daného toku! Hľadáme kľúč, ktorý je jasne daný. Len sa nenapĺňa.

♣ Prečo?
Či sa to niekomu páči alebo nie, za kvalitu nášho životného prostredia – teda aj vôd – zodpovedá MŽP. Veď ako je možné, že z vodnej nádrže Ružín sa štyri dni bagrujú plastové fľaše? Kto je zodpovedný? No občania nie! Tam mala nastúpiť IŽP, na celom toku v povodí zanalyzovať všetky obce a potom povedať: Vážení, ste v tomto katastri, vy ste znečistili tieto vody, máte dva mesiace, aby ste to cez eurofondy vybavili. Nevybavíte? Dostanete pokutu, ktorá bude pre vás likvidačná.
Tu sa nedá hrať na to, že budeme občanov do niečoho namáčať; oni majú dosť svojich povinností. Na to sú tu orgány za to platené. A samosprávy by malo kontrolovať MŽP – má na to všetky páky.
Že sa nekontroluje pre politické prepojenia, to je iná vec.

♣ Poďme k vode. Zopár negatívnych príkladov ste už spomenuli. Nejde však o novú záležitosť, veď znečistené toky sme mali i za bývalého režimu. Nepohli sme sa odvtedy ďalej?
Vzniklo to systematicky v priebehu posledných 20 rokov, lebo predtým sme nemali také znečistené toky ako teraz. Prispel k tomu v prvom rade komunálny odpad, objem ktorého sa násobne zvýšil, ako aj urbanizácia miest, ktoré absolútne prestali riešiť to, čo im zákon ukladá. Za najväčšiu katastrofu považujem, že nefungujú kľúčové zariadenia: odlučovače ropných látok, odľahčovacie komory a čistiarne – tie nám bežia s nízkym percentom čistenia odpadových vôd.

♣ Kde vidíte hlavnú príčinu?
Dvadsať rokov porušujeme zákon o dažďových vodách, ktorý bol prijatý za ministra L. Miklósa (bol v čele envirorezortu v rokoch 1998 – 2006) a hovorí o kanalizáciách. Podľa neho sme mali jednoznačne oddeliť dažďové kanalizácie od splaškových, čo by zvýšilo účinnosť čistiarní odpadových vôd. A rieky by sme mali čistejšie, lebo všetka dažďová voda by šla do vodných tokov. My však robíme spoločnú kanalizáciu. Výsledok? Príde väčšia búrka, ako bola v máji v Bratislave, vypláchlo celú vrakunskú čistiareň a všetky ryby, ktoré tam boli, pokapali.

♣ Takže narušená biodiverzita vo vodách...
Áno. Miznú nám určité pôvodné druhy, lebo ryby nie sú schopné reprodukcie – majú v sebe látky, ktoré tomu bránia. Dokonca v ČR už na niektorých povodiach pokusne zlikvidovali pôvodné osádky a nasadili prirodzené druhy, ktoré sa prirodzene rozmnožujú. My sme toto zabili – chemikáliami, ktoré sme dostali do DNA rýb. Chováme ich len na to, že ich potom vychytáme.
To isté je s divou zverou. Zajacov sme kedysi mali plné polia, teraz ich musíme hľadať. Čo to spôsobilo? Len pesticídy? Nie, to sa len hádže na určitú skupinu látok, ale problém je v genetike jednotlivých druhov zvierat, ktoré nám miznú. Ak to zhrniem, máme tu hrubé narušenie biodiverzity, zhoršenie kvality vôd i prietokových režimov. A ďalšia vec: kto sa venoval rekonštrukcii vodných nádrží, ktoré boli vybudované v 50. – 60. rokoch? Nikto. Čiže sú zanesené materiálmi, ktorých sa nikto nechce dotknúť a ktoré nikto nerieši.

♣ Vráťme sa k odpadu. V minulosti bol za veľkú časť znečistenia vodných tokov zodpovedný priemysel. Ako je to teraz?
Čo sa týka veľkých priemyselných firiem, každá má svoje vodné hospodárstvo. Podstatné je, ako monitorujú kvalitu a kvantitu vôd, ktorú zmenili. Druhá vec je, ako IŽP sleduje, čo sa tam deje. Je predsa logické, že keď pod vyústením nejakých dažďových vôd začnú kapať ryby, tak asi firma nevypúšťa vodu v takej kvalite, ako má vo vodoprávnom povolení. Lebo alfou i omegou je tento právny dokument. Všetko ostatné sú rečičky.
A keď firma poruší, čo má predpísané, z vodného zákona musí prísť sankcia. No tam už nejde o desaťtisíce, ale o naozaj veľké sumy. Také, že tá firma odíde. Takže si veľmi dobre rozmyslí, ako robí vodné hospodárstvo na svojich priemyselných plochách.

♣ Čiže priemysel dnes nepredstavuje pre čistotu vôd hlavný problém. Opäť sme teda pri obciach?
Áno. A súvisí to aj s ďalšou pálčivou témou – poklesom odbornosti na kompetentných miestach. Práve toto vidím ako obrovský problém ostatných rokov. Nemyslím len na samosprávy, tam sa to do istej miery dá pochopiť. No ani okresné úrady nedisponujú kvalifikovanými ľuďmi. Nemajú naštudované vodné zákony, predpisy týkajúce sa protipovodňovej ochrany, stavebný zákon – a potom vydávajú rozhodnutia, ktoré končia v rozporových konaniach. Ale to je už iná kapitola.

AS
Snímky: archív VM